TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Zánik neporaziteľnej Armady 1588

Koncom februára roku 1587 sa v súkromnej kaplnke španielskeho kráľovského paláca El Escorial neďaleko Madridu, skláňal nad hrubou knihou asi 60-ročný šedivý muž. Bol to španielsky kráľ Filip II. , ktorý sem chodil na každodennú modlitbu, aby si tu v pokoji mohol prečítať zopár strán Písma svätého. Práve tu, v temnom prostredí hrubých múrov, nechával svojej mysli dokonale zvážiť svoje vladárske zámery. Aj teraz, keď sa jeho kráľovstvo dostávalo do konfliktu s Anglickom, vyvolaného krížiacimi sa záujmami v oblasti obchodu s Južnou Amerikou a Karibskými ostrovmi, znova a znova sa obracal na Boha:

„ Bože na Výsostiach, Stvoriteľ neba i zeme. Denne pozeráš na krivdy, ktoré sa páchajú na tomto hriešnom svete, ale nie každú potresceš. Tvoje milosrdenstvo je nekonečné ako oceán, po ktorom sa plavia moje lode. Privážajú mi z Nového sveta zlato a striebro, bez ktorého Španielsko nemôže stáť na stráži Tvojej cirkvi. Zlato je tou krvou, ktorá udržuje moju ríšu pri živote. Kacírski Angličania však prepadávajú moje galeóny a rabujú z nich zlato. A to na príkaz ich kráľovnej Alžbety... To je absurdné. Už sa na to nečinne pozeráš príliš dlho. Ťažko vôbec odhadnúť aké škody mi korzári spôsobili... Musíš mi pomôcť! Ja som predsa pápežovým generálom, ochrancom katolíckej cirkvi a pravej viery. Nevieš si predstaviť, koľko prostriedkov ma stojí zámer obrátiť Anglicko naspäť na katolícku vieru. Odkedy Alžbetin otec Henrich VIII. odvrátil Anglicko od Ríma, je každá snaha márna. Katolícka škótska kráľovná Mária Stuartová si robí nároky na anglický trón a ja ju v tom všemožne podporujem. Lenže Alžbeta ju uväznila a jej korzári mi berú, čo im príde pod ruku. Je na čase s tým skoncovať... “
Medzitým prišiel do El Escorialu admirál Alonso Perez de Guzman, vojvoda z Mediny - Sidonie a chcel kráľa navštíviť. Dozvedel sa však, že Filip je v kaplnke, preto sa okamžite ponáhľal tam.
Pred kaplnkou, ktorá bola obkľúčená vojakmi kráľovskej gardy, ho zastavil veliteľ osobnej stráže: „ Prepáčte, vojvoda. Ďalej ísť nemôžete. Kráľ rozjíma v modlitbách. Nik ho nesmie vyrušovať. “
Vojvoda z Mediny – Sidonie sa však nedal vyviezť z rovnováhy: „ Chápem vaše rozkazy, kapitán, ale prinášam dôležité správy z Anglicka, ktoré hneď musím odovzdať panovníkovi. Je to veľmi naliehavé. Kráľovná Alžbeta dala popraviť Máriu Stuartovú. Viete čo to znamená? “
„ Panebože, vojna, “ očervenel kapitán a prežehnal sa. „ Boh ochraňuj Španielsko... Poďte teda dnu...tadeto, pšt, musíme byť úplne ticho... Vidíte ho? Tamto kľačí... Asi sa už ukľudnil. Pred chvíľou bolo počuť ako kričí. Ak vám môžem poradiť, chvíľku ešte za týmto závesom počkajte. Ja idem naspäť. “
Kapitán odišiel a vojvoda zostal za hrubým bordovým závesom sám a pozoroval kráľa. Keď sa nič nedialo a Filip hodnú chvíľu meravo pozeral do biblie, odvážil sa vojvoda podísť k nemu: „ Prepáčte, Veličenstvo, neodkladné správy z Albionu ma prinútili vyrušiť vás... . Vaša švagriná...anglická kráľovná Alžbeta I. dala sťať Máriu Stuartovú. Bola obžalovaná zo sprisahania proti Anglicku... Usúdil som, že by Vaše Veličenstvo azda chcelo čo najskôr vedieť o tejto poľutovania hodnej udalosti... “
„ Usúdili ste správne, vojvoda, “ pokojne povedal kráľ a zatvoril knihu. „ Takže predsa sa opovážila. To je vrchol... Vedel som, že nemá zľutovania, ale neveril som, že to dôjde až tak ďaleko. ... Hm... Znie to až neuveriteľne, že Alžbeta I. začala svoju vládu ako spojenec Španielska. Dobre si bola vedomá, že so svojím malým loďstvom sa nemôže v nijakom prípade pustiť so mnou do otvoreného konfliktu. Lenže našepkáva jej zrejme samotný čert! Piráti jej Veličenstva s dôstojníckym patentom kráľovnej vo vrecku, sa dennodenne vydávajú na záškodnícku plavbu. Rabujú moje zlatom a striebrom naplnené galeóny, ktoré sa vracajú domov z Nového sveta. “
Vojvoda z Mediny – Sidonie prisvedčil: „ Anglickí korzári sú veľmi prefíkaní. Nestačí im, že z lodí vezmú všetko zlato. Veľmi dôsledne žiadajú od zajatých dôstojníkov námorné mapy, ktoré im ukazujú cestu do Nového sveta. Kráľovná Alžbeta postavila vynikajúcu flotilu, ktorej velia kadejakí piráti ako Drake a Raleigh. Sú to sprostí zbojníci, ktorým ide len o peniaze. Alžbeta je však s ich službami zrejme spokojná, lebo zaťiaľ čo pred desiatimi rokmi dávala ročne na loďstvo 10 000 libier, dnes je to už 150 000. “
„ Samozrejme, že sa rozhadzuje! “ rozčúlene zvolal kráľ a nervózne začal chodiť sem a tam. „ Veď je to za moje peniaze! Rozhodla sa, že s pomocou môjho zlata vyzbrojí vlastnú námornú silu, nehovoriac už o tom, že anglickí korzári sú čím ďalej tým bezočivejší a prenikajú až hlboko do Karibiku. Čochvíľa si budú robiť nároky na územia v Novom svete. Stačí sa pozrieť do Nizozemska. Povstali proti nám protestantskí rebeli a Alžbeta nemeškala ani chvíľu. Všemožne ich podporuje a posiela im vojsko a peniaze... Dobre si zapamätajte, vojvoda. Pokiaľ nebudeme schopní Anglicko zlomiť a nezabránime mu v podporovaní nizozemských rebelov, nikdy sa nám nepodarí znova ovládnuť nizozemský obchod... Je najvyšší čas zakročiť mocou. Alžbeta sa už zrejme cíti byť dosť mocnou na mori, keď sa odvážila siahnuť Márii Stuartovej na život... “
Vojvoda mlčal a neodvažoval sa prerušiť prúd kráľovej myšlienky. Len keď kráľ pokľakol pred veľkým krížom s ukrižovaným Ježišom, decentne zakašľal a opýtal sa: „ ... Má vaše Veličenstvo nejaké rozkazy? Mal som dojem, že... “
„ Vaše dojmy ma nezaujímajú, vojvoda, “ nenáhlivo ho prerušil Filip, pričom ani nezdvihol hlavu od modlitby. „ Napriek tomu, nejaké rozkazy pre vás mám... Prišiel čas tú panenskú kráľovnú prinútiť pokľaknúť na kolená. Naša námorná Armada je najlepšia na svete. Pošleme ju pokoriť Anglicko. Veliť jej budete vy. Dávam vám plnú moc. Vyšlite poslov do Nizozemska k vojvodovi z Parmy. Nech vyčlení 30 000 našich mužov, ktorých nutne nepotrebuje proti rebelom. Keď bude naša Armada pripravená, prepraví Parmových vojakov cez Lamanšský prieplav a vylodí ich v Anglicku. A zatiaľčo oni budú obsadzovať Londýn, vy zničíte anglickú flotilu. Do júna nech je všetko pripravené. “
Vojvoda z Mediny – Sidonie zalapal po dychu: „ Nazdávam sa, vaša Výsosť, že za tak krátky čas to nestihneme. Parma dokáže priviesť svojich vojakov na pobrežie v Calais, ale lodní zbrojári a zásobovači a všetci, čo sú poverení vyzbrojovaním a zásobovaním Armady jednoducho nebudú schopní do júna lode vyzbrojiť a zaopatriť zásobami... “
„ Už som vám povedal, vojvoda, “ prísne zdvihol hlavu Filip a zabodol ostrý pohľad do svojho admirála. „ Vaše dojmy ma nezaujímajú. Máte v rukách najlepšie lode, aké kedy brázdili po moriach. Našim galeónam sa anglické nevyrovnajú. Preto nefňukajte a choďte niečo robiť, aby nám tie
najlepšie galeóny na niečo boli... Očakávam vaše správy o stave príprav a najmä plán ťaženia... A teraz sa už nezdržiavajte. Máte veľa práce. “
Vojvoda z Mediny – Sidonie zaťal zuby, úctivo sa uklonil a odišiel. Cestou von si nervózne nasadil svoj čierny klobúk so širokou strechou s bielym perom, a keď mu veliteľ kráľovskej gardy prišiel oproti, iba do neho zamyslene vrazil plecom a bez pozdravu kráčal preč.
„ Katastrofe sa nedalo zabrániť, “ pregĺgal koncom marca 1587 horkú slinu vojvoda z Mediny – Sidónie. „ Lode našej Armady boli zhromaždené v cádizskom prístave a pripravovali sa na výpravu... “
„ Ako je to možné? “ krajne rozčúlený zvolal kráľ Filip II. „ El Draque sa odváži napadnúť silnú skupinu našich lodí a dokáže ju aj beztrestne rozprášiť! Čo robia moji admiráli? “
„ Vaše Veličenstvo, “ začal habkať vojvoda. „ Francis Drake je obávaný anglický korzár, ktorého podporuje samotná kráľovná. On je naozaj schopný s niekoľkými loďami zaútočiť na lode kotviace v prístave. “
„ Veď tam bola celá naša flotila! “ zúril kráľ. „ Ako ste to mohli dopustiť? A kde ste boli vy, vojvoda? “
„ Skutočne sa nič nedalo robiť, “ bránil sa vojvoda. „ Drake udrel tak náhle, že naši kapitáni boli dokonale prekvapení. Lode boli natlačené v prístave a prekladali sa na nich zásoby, strelivo a zbrane. Angličania poslali proti našim lodiam zápalné člny až po okraj naplnené horľavinami. O chvíľu horel celý prístav a požiar zničil lode aj s tisíckami ton proviantu... Mobilizácia je citeľne narušená a na znovuvyzbrojenie flotily budeme potrebovať najmenej 12 mesiacov... . Ja...ja som nemohol nič robiť...v tom čase som tam vôbec nebol. Neodkladné záležitosti v... “
„ Teraz je už jedno, kde ste boli! “ zaškriekal Filip a planúcimi očami priklincoval vojvodu k stene. „ Keby ste boli pri svojich lodiach, nebolo by sa to stalo. Alebo by ste aspoň išli ku dnu spolu s nimi... Kde je vaša šľachtická česť? Jeden prekliaty anglický pirát so svorkou svojich špinavých korzárov dokáže vyradiť celé loďstvo a oddialiť vojnu o jeden celý rok. A vy nie ste schopný podniknúť vonkoncom nič, iba ak priniesť Drakeovi vavrínový veniec rovno pod nos! Mali ste si tie lode nosiť každý deň domov, keď ich neviete ustrážiť!.. . Ale ja sa nevzdám. Znovu vyzbrojíme Armadu a udrieme na Anglicko... Zvolajte námorných veliteľov, vojvoda. Osobne im vydám rozkazy. Očakávam vás dnes poobede. “

Porada u kráľa bola napriek všetkým očakávaniam pokojná a niesla sa vo vecnom duchu. Velitelia, ktorí sa obávali Filipovho hnevu, sa ponáhľali do El Escorialu, aby prišli načas.
Kráľ prišiel krátko po nich a oslovil ich: „ Dúfam páni, že s takou rýchlosťou s akou ste sa sem poponáhľali, budete napredovať pri budovaní našej Armady... Vojna s Anglickom je nevyhnutná. Nič ma nedokáže od tohto úmyslu odradiť. Pred hodinou dorazil posol, ktorý mi priniesol správu, že anglickí korzári pri Azorských ostrovoch zajali a vyplienili našu loď San Felipe, ktorá z Východnej Indie viezla množstvo zlata a striebra. Bol to opäť Drake... . A teraz ma všetci dobre počúvajte. Najneskôr do mája budúceho roka bude naša flotila schopná podniknúť rozhodujúci útok proti Anglicku. Mám tým na mysli, že v máji už bude plávať po mori smerom k anglickým brehom! “
„ Ale anglická flotila je silnejšia, “ odvážil sa protiviť veliteľ Kastílskej Armady Diego Flores de Valdés. „ Majú väčšie a rýchlejšie lode a anglickí námorníci sú jedni z najlepších na svete. Dokonale poznajú svoje remeslo a všetky plytčiny a smer vetrov okolo Anglicka. Šanca našej Armady na úspech je mizivá. Parmovi vojaci sa na anglický breh vôbec nedostanú. “
Filip sa zamračil a začal hromžiť: „ Nemaľujte čerta na stenu! Máme lode rovnako dobré ako Angličania a keď naše posádky dokážu preplávať oceán až do Nového sveta, dostať sa k anglickému pobrežiu bude pre nich hračka. Ak sa bojíte, Valdés, môžete hneď vrátiť admirálsky patent... Úlohou Armady nie je vylodiť sa v Anglicku a dobyť ho, ale pomôcť vojvodovi z Parmy, aby mohol loďami prepraviť našich veteránov cez Lamanšský kanál a v poli poraziť slabé anglické vojsko. Ak obsadíme časť južného Anglicka, prípadne i samotný Londýn, Alžbeta padne na kolená, lebo nemá také stále vojsko ako ja. Alžbeta je lakomá. Nech jej slúži ku cti, že v priebehu niekoľkých rokov tvrdo zlikvidovala štátny dlh. Kvôli tomu však disponuje iba malým množstvom zle vycvičených milicionárov, lebo takmer všetky jej vojenské výdavky smerovali do vyzbrojovania loďstva. Veď načo by aj vyhadzovala peniaze na stálu armádu, keď Anglicko je ostrov... A práve to musíme využiť. “
Prítomní páni sa hniezdili, niektorí čosi nezrozumiteľne mrmlali, ale v zásade nesúhlasili. Po chvíľke sa ozval veliteľ Biskajskej flotily Juan Martínez de Recalde: „ Ak bojujeme za Božiu vec, tak keď sa stretneme s Angličanmi, Boh isto zariadi, že budeme schopní vtrhnúť na ich paluby. Buďto nám pošle nepredvídaný rozmar počasia, alebo, čo je pravdepodobnejšie, zbaví Angličanov rozumu. Pokiaľ nám Boh nejakým zázrakom nepomôže, Angličania, ktorí majú rýchlejšie a obratnejšie lode než my a omnoho viac ďalekonosných diel, sa k nám vôbec ani nepriblížia a z diaľky nás rozsekajú na kusy. “
„ Tak už dosť! “ zvolal Filip II. „ Urobíte, čo som vám povedal! Na budúci rok bude celá flotila na vode. Buď padne Alžbeta, alebo roztrhám vaše dôstojnícke patenty. Ukážte mi trochu odvahy!.. . Choďte a pripravte sa poriadne. Vašimi protivníkmi nebudú donekonečna tí otrhaní Indiáni. “
Začiatkom júna 1588 si vojvoda z Mediny-Sidonie v prístave La Coruňa prezeral španielsku flotilu: „ To je strašné. Pozrite sa ako tie lode vyzerajú. Polámané stožiare, roztrhané plachty. Akoby nám vôbec nebolo súdené vyplávať proti Angličanom. “
„ Je to naozaj skľučujúci pohľad, “ vzdychol de Recalde. „ Len si spomeňte, keď sme v posledný májový deň opúšťali Lisabon. 130 lodí s dvadsiatimi tisíckami námorníkov a vojakov. Nádherné galeóny s otvorenými delovými strieľňami a vysunutými hlavňami kĺzajúce sa po oceľovomodrej vode. Na stožiaroch a v lanoví množstvo pestrofarebných vlajok a trepotaliek. Ľudia, čo sa prišli na to veľkolepé vyplávanie prišli pozrieť, boli ohromení a zároveň plní veselosti. “
„ Máte pravdu, “ prisvedčil vojvoda. „ No jediní, ktorí sa v tej chvíli mračili, sme boli my. A čo čert nechcel, hneď na druhý deň bola celá flotila rozptýlená búrkou. Horko ťažko tu teraz zbierame to, čo sa nepotopilo v hlbinách alebo neroztrieskalo na skalách. Keď sa toto dozvie kráľ... Zavolajte pisára! “
„ Chcete mu napísať? “ opýtal sa de Recalde, hoci vopred poznal odpoveď.
Vojvoda len nepatrne pohol hlavou: „ Mám snáď na výber? Kráľ si aj tak nedá vyhovoriť svoj úmysel. “
„ Pisár je tu, “ upozornil jeden z prítomných dôstojníkov.
Vojvoda z Mediny-Sidonie úradníka vyzval: „ Nadiktujem ti list, ktorý ihneď odošleš do Madridu... Píš. Vaše kráľovské Veličenstvo. Počasie nepraje tomuto podujatiu. Zažili sme búrku, ktorá nás zahnala do La Corune. Priplávali sme do tohto prístavu tak rozptýlení a otrasení, že podľa názoru všetkých, ktorí sú k podobnému úsudku oprávnení, sú naše sily omnoho slabšie než nepriateľove. Preto sa na vás obraciame s návrhom, aby ste mimoriadne pozorne zvážili, či by celá akcia nemala byť odvolaná. “
Kráľ prijal správu nevzrušene a vyzval svojho hlavného veliteľa, aby pokračoval. Ostatné ponechal v rukách božích. Lode boli znova vystrojené a začiatkom júla sa flotila vydala opäť na more.
Koncom júla 1588 sa okolo juhozápadného pobrežia Anglicka prehnalo niekoľko búrok, ale o niekoľko dní sa vyčasilo. Anglická flotila kotvila v Plymouthe a vyčkávala na príchod Španielov.
Vedľa plymouthského prístavného móla sa týči mierne sa zvažujúca, bujným zeleným trávnikom zarastená duna. Na jej vŕšku obidvaja najvyšší velitelia anglického loďstva, lord Charles Howard z Effinghamu a sir Francis Drake, ktorý bol medzičasom povýšený do šľachtického stavu – hrali kolky. Obklopení svojimi pobočníkmi sa sebavedome a bez akéhokoľvek znepokojenia venovali hre a žartovaniu.
Drake hodil guľu, ktorá zvalila niekoľko figúr a podišiel k Howardovmu pobočníkovi, čo držal tácňu s pohármi vína. Jeden si vzal a povedal: „ Ste na ťahu, lord Howard... To porthské je znamenité... Viete na čom sa v poslednej dobe najviac zabávam? Keď si v duchu predstavím, ako kráľ Filip obletuje Alžbetu a dvorí jej. Istotne sa nafukoval ako tetrov. “
Lord Howard jediným hodom zvalil všetky kolky a obrátil sa k Drakeovi: „ To už je remeslo kráľov. Ovládať krajiny, kráľovstvá a sobáš je najlacnejší spôsob. Vojaci stoja veľa peňazí a nie vždy dokážu zvíťaziť... Španielsky kráľ a naša panovníčka sú vlastne príbuzní. Filip II. bol manželom Alžbetinej nevlastnej sestry a predchodkyne na tróne Márie Krvavej. Kráľovná bolo katolíčka a pokúšala sa prinavrátiť Anglicko katolíckej viere s pomocou katovskej sekery. Takto zahynuli tisícky protestantov. “
„ Hej, “ poznamenal Drake, položil pohár na tácňu a chystal sa na hod. „ A španielsky Habsburg sa spokojne usmieval... Kráľovná Mária bola taká horlivá, že sa nezastavila ani pred nevlastnou sestrou Alžbetou. Splietala proti nej intrigy a sama sa označila za jedinú oprávnenú dedičku anglickej koruny. Nakoniec aj Alžbeta na rozkaz kráľovnej putovala do Toweru... Je to možné? Vôbec nič som netrafil. Hádžte vy, lord. Mne to akosi dnes nejde. “
Lord Howard si poznámku nevšímal a ďalej sa venoval vlastným úvahám: „ Filip II. sa až tak spokojne neusmieval. Manželstvo s Máriou mu prinieslo iba titul princa manžela a podľa ústavy nemal v Anglicku nijakú rozhodovaciu právomoc. Preto, keď bezdetná kráľovná Mária ležala na smrteľnej posteli, si Filip uvedomil, že jediným riešením, ako ďalej vládnuť Anglicku, je oženiť sa s následníčkou trónu Alžbetou. Preto svoju umierajúcu manželku presvedčil, aby mladú Tudorovú z Toweru prepustila, veď už bola vo väzení 4 roky... To ste mali vidieť. Staré škriepky sa urovnali, sporné veci vyjasnili, nenávisť medzi sestrami zmizla. A hneď po Máriinej smrti Filip požiadal o ruku mladej následníčky... “
Howard prestal hovoriť uprostred vety, lebo jeho pozornosť vzbudil ruch, ktorý nastal medzi okolostojacimi pobočníkmi. Chvíľu nato k nemu priviedli spoteného a udychčaného posla: „ Pane, nesiem vám depešu... K našim brehom sa blíži španielske loďstvo... Viac ako 100 lodí. “
„ No a? “ zagánil na neho Drake. „ Snáď nás len necháš tú hru dohrať. Po nej bude dosť času, aby sme Španielov porazili... Daj sem ten papier... Tu máš pencu a zmizni!.. . O čom sme to?.. . Á, že španielsky kráľ požiadal Alžbetu o ruku. Ale tá ho rozhodne odmietla. Čo mu vlastne povedala? “
„ Nič zvláštne, “ ľahostajne mykol ramenom Howard. „ Alžbeta je protestantka a katolík, navyše v celom Anglicku nenávidený španielsky kráľ, nezodpovedal jej predstavám o manželovi. Jednoducho mu povedala, že katolícky kráľ sa predsa nemôže oženiť s kacírkou, haha. On, Filip II. , najmocnejší kráľ na svete, dostal košom od mladej následníčky. Preto teraz zozbieral všetky lode čo mal, aby jej vyprášil sukne, haha... Nože, Drake. Prečítajte, čo píšu v tej depeši. “
Drake zagúľal očami a roztvoril zvitok: „ ... Blíži sa španielska Armada... . Naši vyzvedači zistili jej polohu na juhozápade pred mysom Lizard v Cornwalle... Spolu 130 lodí. Galeóny, galeasy, galéry a nejaké menšie lode... Poradíme si. Máme skúsených kapitánov, ktorí veľmi dobre poznajú svoj prieplav a jeho nevypočítateľnosť. Tí zhýčkaní Španieli sú zvyknutí len na pekné počasie. Vetry ešte stále vejú na severovýchod... A láskavo ma oslovujte sir, milý lord. “
Howarda toto napomenutie vôbec neurazilo, dokonca ani len nenahnevalo. Aj jemu sa totiž ušlo čo to z úplatkov, ktoré Drake rozsieval medzi najbližšími kráľovninými poradcami. Len sa zľahka usmial a ležérne odvetil: „ Ó, prepáčte...sir... Zabudol som, že naša panenská kráľovná vám za vaše zásluhy udelila šľachtický titul. V dnešnej dobe je možné všetko. Aj pirát môže byť šľachticom. Však...sir. “
„ Zato vám pirátske peniaze nesmrdia, “ podpichol Drake, ale nechcel sa dlho zdržiavať zbytočnými rečami. „ Radšej sa pripravme na uvítanie... Sily sú vyrovnané. Našich 140 lodí počká tu v Plymouthskom zálive, kedy sem Armada dorazí. Potom jej vyjdeme oproti. “
„ Uvedomujete si...sir, “ zámerne položil Howard dôraz na posledné slovo, „ že musíme Španielov poraziť ešte na mori? Velitelia jednotlivých grófstiev síce pozvolávali miestnu domobranu a pobrežné hliadky nás ohňami okamžite budú o príchode Španielov informovať, ale ak sa im podarí vylodiť sa, naše odvážne, ale nedostatočné pozemné sily, ktorým velí ten chorľavý gróf z Leicesteru, nebudú španielskym veteránom rovnocenným protivníkom. “
Anglický korzár však bol pevne presvedčený: „ Zničíme ich skôr, než sa priblížia k našim brehom. Španielski kapitáni sú pri vedení boja dosť skostnatení. Filip ich neustále núti dodržiavať ťažkopádnu bojovú líniu v tvare polmesiaca. A to, zdôrazňujem, pod hrozbou smrti. Krídla toho polmesiaca majú ako kliešte zovrieť nepriateľské lode a svojou paľbou im znemožniť manévrovanie. Potom už len Španieli preskočia na nepriateľské paluby a ich meče dokonajú dielo skazy. V tomto nemajú páru. Poznám ich. Námorníci nie sú bohvie akí, ale keď sa vám dostanú na palubu, bijú sa ako diabli. Niekoľkokrát som to zažil na vlastnej koži. Odvtedy si dávam pozor. “
Howard si Drakea premeral krátkym pohľadom: „ Ako teda dokážete vyrabovať španielsku galeónu bez toho, aby sa potopila? “
„ Najprv loď rozmlátim delami, “ záhadne sa tváril Drake. „ A keď sa na palube Španieli už len trmácajú, pošlem tam svojich chlapcov... Hehe, kúzlo je v tom, že loď treba vedieť rozmlátiť správne, aby sa nepotopila odrazu. To by mi to španielske zlato uletelo rovno z taniera... Takže jediná možnosť ako si ich nepustiť na telo je neustále manévrovanie a presná muška... . Ďakujem za partičku, lord. Bolo mi potešením. Odchádzam na svoju Revenge a oznámim Frobisherovi, Hawkinsovi a ostatným kapitánom, aby boli pripravení na rozkaz okamžite vyplávať. “
31. júla 1588 sa španielska Armada v gigantickej šírke 11 km šinula cez prieplav popri prístavnom meste Plymouth. Francis Drake na svojej vlajkovej lodi Revenge, v spoločnosti niekoľkých dôstojníkov, sledoval približovanie sa španielskych korábov: „ Už sú tu... . Páni, ten polmesiac je skoro dokonalý. Predvčerom lord Howard napadol niekoľko krajných lodí a jeho Ark Royal poškodil španielsku geleónu Rata Coronada, ale ako sa zdá, veľa vody nenamútil. Španieli udržujú bojovú líniu ako na prehliadke... Vyveste vlajku – vyplávať. Kurz juhozápad. Plné plachty!.. . Využijeme priaznivý vietor a vpadneme im za chrbát. Pokým v tom polmesiaci zareagujú, zaútočíme na ľavé krídlo. “
Anglickí delostrelci s napätím sledovali ako sa ich lode z boka približujú k španielskym. Na povel svojich kapitánov zodvihli príklopy strieľní a pritlačili k nim ťažké delá na nízkych štvorkolesových lafetách. O chvíľu začali dunieť salvy. Vzduch medzi loďami vyplnili mračná ťažkého čierneho dymu, ktorý mierny vietor nestačil odnášať preč. V priebehu bitky lord Hawkins na Victory a Martin Frobisher na obrovskom Triumphe spôsobili ťažké škody lodi Santiago Juana Martineza de Recalde a lodiam Capitana a Rosario. Jedna z najlepších španielskych lodí San Salvador v ťažkej paľbe explodovala potom, čo bola zasiahnutá zásobáreň prachu. Po troch hodinách bojov sa Angličania odpútali a zanechali za sebou krvácajúcich, ale neporazených Španielov.

4. augusta pri ostrove Wight došlo k ďalšiemu stretnutiu. Hawkinsovi na Victory sa takmer podarilo zajať španielské lode Santa Ana a San Luis, ale bol zahnaný španielskou galeónou Rata Coronada. Čoskoro boli v potýčke i Golden Lion a Ark Royal, ktorá bola poškodená. Aj táto bitka skončila v podstate nerozhodne. Vietor od pobrežia nakoniec prinútil Angličanov zmeniť kurz smerom k prieplavu.
7. augusta španielska Armada konečne zakotvila v Calais, kde sa podľa plánu mali nalodiť vojaci vojvodu z Parmy. Na palube galeóny San Martin si vojvoda z Mediny - Sidonie robil veľké starosti: „ Tento prístav je pre našu flotilu primalý. Stále nechápem, prečo tu ešte nie je Parma s vojskom. Mal tu už čakať pripravený. Nemáme o ňom nejaké správy? “
„ Zatiaľ nie, vojvoda, “ odvetil de Recalde, ktorého vojvoda volal na všetky vojnové porady. „ Ale horšie je, že naša Armada kotví nechránená ďaleko od pobrežia. Angličania sú trúfalí a drzí. Niektorí ich kapitáni sa opovažujú priblížiť až tesne k našim lodiam, aby mohli vypáliť zopár sálv. Navyše dostali posily. Naše hliadky spozorovali ďalších 36 lodí, medzi nimi Rainbow a Vanguard. To je lord Seymour a Winter... Nemali by sme sa tu dlho zdržiavať. Toto je zlé miesto. Calaiský záliv je plytký a vymetajú ho zákerné vetry. “
Medzitým prirazila k boku San Martina šalupa a niekoľko námorníkov pomohlo vyliezť na palubu mladému šľachticovi. Mladík, ktorého priviedli k vojvodovi, sňal klobúk a máličko sa uklonil: „ Posiela ma generál Alesandro Farnese, vojvoda z Parmy. Odkazuje, že jeho vojsko je umiestnené v Dunkerque, lebo doteraz nemal správy o tom, žeby sa Armada blížila ku Calais, dokonca ani o zrážkach s Angličanmi... “
„ Čože? “ vybuchol vojvoda. „ Ako je to možné? Parma jednoducho zaspal! Mal tu už byť. Pokým sa pozbiera, bude to trvať celé týždne. Nemôžeme sa tu vytŕčať, keď nám za chrbtom križuje celá anglická flotila... Vráťte sa k Parmovi a povedzte mu, nech ide do pekla... Zajtra prvýkrát zaútočíme my. “
V tom čase sa anglická flotila zhromaždila v blízkosti calaiských vôd mimo dostrelu španielskych diel. Na palubu Howardovej lode sa dostavil Drake, ktorého dal lord Howard zavolať: „ Smiem vedieť, čo ťaží vaše srdce, milý lord, že som musel opustiť svojich námorníkov vo chvíli, keď ma najviac potrebujú? “
Lord Howard pohľadom prebehol po okolostojacich hlavných kapitánoch. Nemihol ani brvou a prísne sa opýtal: „ Kde ste boli v tú noc, keď sme pri Plymouthe potopili San Salvador...sir? “
„ Prenasledoval som unikajúceho nepriateľa, “ bezočivo odvrkol Drake, lebo už vedel, kam Howard mieri.
Ozval sa však rozčúlený Martin Frobisher: „ Skôr povedzte, že sa v ten večer vo vás prejavila vaša pirátska povaha. Hliadky videli ako ste na korme vašej lode zhasli svetlo lucerny, ktorým ste mali viesť celú flotilu. Zdúchli ste ako gáfor, aby ste mohli vyrabovať poškodenú španielsku galeónu Rosario, zatiaľčo my sme blúdili v temnotách a hľadali vás ako nejakí somári. To je nehoráznosť, ktorá nemá v anglickom námorníctve obdobu. V španielskej flotile by vás takéto úmyselné zanedbanie povinností stálo hlavu... Tu je moja rukavica, vyzývam vás na súboj. “
„ Len pokojne, “ zahučal Drake, ktorý nebol zvyknutý skladať účty. „ Zajal som vlajkovú loď Pedra Valdesa a odvliekol som ju do Weymouthu. Mám nárok na časť ukoristených peňazí. Veď som kráľovnej priniesol 50 000 zlatých dukátov... A s vami, Frobisher, sa vysporiadam neskôr, keď odrazíme Španielov... Veď len sa pozrite, čo sme zatiaľ dokázali. Duníme z diel celé hodiny, ale španielsku formáciu sa nám prelomiť doposiaľ nepodarilo. S týmto si lámte hlavy... Potopiť loď len paľbou z diel je veľmi ťažké a keby sme našich vojakov poslali bojovať na nepriateľské paluby, Španieli by ich zmietli do mora... Myslím si, že jediné čo teraz môžeme urobiť, je poslať medzi kotviacich Španielov zápalné lode. “
Lord Howard pozrel najprv smerom k španielskym lodiam a potom sa obrátil k Drakeovi: „ Skutočne teraz nie je čas na súdy...pán Fenner, vyberte niekoľko menších lodí a naplňte ich strelným prachom, smolou a ľahko zápalnými látkami. Ale až v noci, aby ich Španieli nespozorovali. Ráno, len čo zaveje priaznivý vietor, ich poženieme na nepriateľské lode... A váš prípad, sir Drake, budeme riešiť neskôr. Budete sa zodpovedať pred kráľovnou... . Teraz sa všetci odoberte na svoje lode. “
Skoro ráno v nedeľu 8.augusta 1588 španielske hliadky zburcovali celú flotilu: „ Pozor! Od severu sa k nám blížia lode! Sú to zápalné brandery! Všetci na palubu! “
Španielske lode sa zahmýrili pobehujúcimi námorníkmi a delostrelcami, ktorí okamžite začali nabíjať delá. Vojvoda z Mediny – Sidónie mlčky stál pri zábradlí kapitánskeho mostíka a hneď si uvedomil vážnosť situácie. „ Ak sa tie zápalné lode dostanú medzi nás, naša flotila vyhorí do tla. Sme tu natlačení jeden na druhého... Vyveste vlajku – Zdvihnúť kotvy a Na more. Kurz severovýchod! A páliť! Musíme brandery potopiť skôr, než k nám dorazia. “
Španielske delá zahrmeli, ale vietor bol príliš silný a niekoľko zápalných lodí prirazilo k boku dvoch španielskych galeón. V tej chvíli na nich dohoreli zápalné šnúry vedúce k sudom s pušným prachom a po obrovských explóziách začali oba španielske plavidlá olizovať plamene. O chvíľu plamene zasiahli plachty, oheň šľahol na palubu až nakoniec horeli obe lode ako fakle. V španielskej flotile nastala panika.
Na palube Ark Royalu stál lord Howard a spokojne si mrmlal: „ Skvelá práca. Už horí niekoľko lodí a španielski kapitáni v zmätku presekávajú kotevné laná. Takto sa rozdrúzgajú sami. Vrážajú do seba a mliaždia člny, na ktorých sa snažia uniknúť nešťastníci z tých horiacich lodí. Vietor je priaznivý. Roznáša oheň z jednej lode na druhú... Tamto vidím jednu galeónu ako nabehla na breh... To je San Lorenzo. Vydajte rozkaz Thomsonovi, aby sa o ňu postaral so svojou Ramsgate. “
„ Rozkaz, pane, “ vyštekol prvý dôstojník a zberal sa preč, ale Howard ho zastavil: „ Počkajte, ešte nie. Neskôr bude času dosť... Pozrite sa tamto...nepriateľské lode sú rozptýlené na všetky strany, ale čelo smeruje na severovýchod do Severného mora kamsi ku Gravelines. Musíme okamžite za nimi, lebo ak sa dostanú na otvorené more, už ich proti vetru nedostihneme... Drakeovi signalizujte, aby s Frobisherom viedol pravé krídlo a Seymourovi s Winterom prikážte, aby sa so svojimi loďami premiestnil naľavo... A teraz nastaviť plachty. Budeme križovať proti vetru. Pozor na plytčiny. “
Okolo obeda sa flotily zrazili neďaleko mesta Gravelines. Tentokrát sa Angličania rozhodli prestať s bombardovaním na dlhú vzdialenosť a priblížili sa tak blízko, že nemohli netrafiť. Ako sa galeóny navzájom drvili paľbou z diel, straty na oboch stranách začali stúpať.
Drake bol vo svojom živle. Pobehoval po delovej palube a sám riadil paľbu: „ Páľte!.. . Máme pred sebou vlajkovú loď vojvodu z Mediny-Sidonie, tak sa snažte mieriť poriadne, aby sme si neurobili hanbu... Nože, kde je ten starý cap... Tam je, vidím ho. Stojí pri tom kormidle, ako soľný stĺp... Hej, vojvoda! Posielam ti darček! Pripálim ti klobúk aj s celým tvojím San Martinom!.. . Nože, daj to sem. Sám to odpálim. “
Drake vytrhol najbližšiemu delostrelcovi horiaci lunt z ruky a zapálil prach v odpaľovacom kanáliku kanóna. Zahrmel výstrel a Drake videl, ako sa na San Martine zrútil jeden zo stožiarov.
Po deviatich hodinách pekelnej paľby pribehol za vojvodom z Mediny - Sidónie navigačný dôstojník a oznámil: „ Pane, San Martin je už tak poškodený, že ďalšie zotrvanie v boji bude mať za následok neovládateľnosť a stratu lode. Anglické gule zničili lanovie a plachtovie a trup na pravoboku je úplne rozbitý. Viac ako polovica posádky je už mŕtva, alebo ranená a delá na pravoboku sú vyradené. V trupe sú také diery, že dvaja potápači ich nestačia upchávať kúdeľou a olovenými plátmi. Takáto situácia je aj na ostatných lodiach... Mali by ste zvážiť, či bude účelné v boji pokračovať. “
Vojvoda sa rozhliadol po bojujúcich lodiach a smutne vzdychol: „ Už sa prevrátil a potopil San Juan de Sicilia a stiahol väčšinu posádky ku dnu, San Felipe a San Mateo narazili na breh... Musíme ustúpiť, aby sme zachránili zvyšok flotily. Naše lode sú prederavené, sčasti vypálené, posádky vyčerpané a vystrašené. Len máloktorej zostala kotva, mnohé už nemajú plachty a takeláž alebo do nich preniká voda a nakláňajú sa. Musíme ustúpiť do Severného mora a okolo Írska sa vrátime domov. “
Dôstojník však rozpačito zažmurkal očami a snažil sa namietať: „ Obavám sa, že s takýmto postupom nebudú niektorí páni kapitáni súhlasiť. Najmä de Recalde a de Leyvy. Budú naliehať, aby sa Armada prebila naspäť do kanála La Manche, spojila sa s Parmom a udrela na Londýn. “
„ Nie, “ pevne sa rozhodol vojvoda. „ V tejto situácii je to vylúčené Jedinou možnosťou je uniknúť okolo severného pobrežia Škótska. Armada zostala úplne bez možnosti delostreľby a bez nej sa anglickým lodiam neubránime. Naviac, máme už len málo potravín a vody... . Musíme ustúpiť. “
Keby sa vojvoda z Mediny-Sidonie nebol rozhodol práve takto, pravdepodobne by sa domov nedostala ani jedna zo španielskych lodí.
Napriek urputným bojom a palebnej prevahe anglických lodí, nedokázali Angličania nepriateľa úplne zničiť. Keď Španieli začali ustupovať do nebezpečných pobrežných vôd Škótska, Angličania ich sklamane ponechali ich osudu. Netušili, že vietor a more zničia viac nepriateľov, než ich delá. Mnoho španielskych lodí sa v priebehu nasledujúcich týždňov potopilo pozdĺž írskeho pobrežia a námorníkom, ktorým sa podarilo dostať na breh, osud neprial. V Galway nechal guvernér Connaughtu zmasakrovať 400 stroskotaných Španielov a lady Denny na hrade Tralee dala popraviť 23 stroskotancov, ktorí sa jej vydali na milosť.
Do španielskej vlasti sa po dlhom blúdení vrátila len asi polovica kedysi hrdej Armady, pričom Angličania nestratili v priebehu celej akcie jedinú loď. Táto porážka znamenala najväčší neúspech panovania kráľa Filipa II. a Španielsko stratilo mocenskú nadvládu nad severnými moriami a v kolóniami. Naopak Angličania odvtedy mohli nerušene podporovať protestantizmus a anglickí moreplavci začali venovať pozornosť šíremu Atlantiku a karibskej oblasti. Anglicko sa stalo námornou veľmocou a bolo už len otázkou času, kedy prvá anglická čižma vkročí na pôdu Severnej Ameriky.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.